Paríž | Paristep

Moderná parížska štvrť La Défense fascinuje. Sama seba sa pýtam, prečo? Vysoké sklené fasády mrakodrapov nemajú nič spoločné s historickou krásou Paríža, široké priestory esplanády popri do neba sa štverajúcich budovách, ktorých fádnosť sprestrujú ťažko identifikovateľné súsošia moderného umenia, nie sú práve turistickým magnetom.

„Macarons“ (makarónky, či pusinky) - drobné okrúhle koláčiky patria k parížskym klišé, tým pozitívnejším, tým, kvôli ktorému Angličania chodia Eurostarom na otočku do Paríža, aby si so sebou odniesli bonboniérové škatule s farebným výberom koláčikov plnených krémami klasických, menej klasických a exotických príchutí.
 

S blížiacim sa februárovým dátumom Svätého Valentína, napriek rečiam, že o takéto komerčné sviatky nestojíme a milujúci muži sú tak vzorní, že ruže svojím láskam darúvajú hocikedy inokedy, len nie na Valentína, priznajme si, že všetci tak trochu podvedome romantiku v tomto období vyhľadávame.

„Bouquinistes“ je slovo patriace k Parížu, ktoré sa snáď už ani nemusí prekladať. Drevené na zeleno nafarbené stánky lemujúce nábrežia Seiny s predavačmi starých kníh, časopisov a drobných suvenírov sú neodmysliteľnou súčasťou histórie a šarmu Paríža.

Pri žiadnej, ani tej krátkej dvoj-trojdňovej návšteve Paríža neujde pozornosti Luxemburská záhrada. V zimných mesiacoch, a hlavne momentálne v mrazivom februári, napriek nevyčerpateľnej palete možností potulovania sa po parížskych uliciach, bulvároch, námestiach, či pomalých oddychových prechádzok v parkoch a záhradách, potreba výmeny ostrého vzduchu za teplejší je po niekoľkých hodinách priam naliehavá. A tak otvárame dvere kaviarní, čajovní, reštaurácií...a múzeí.

Pri prechádzke pod platanmi nábreží Seiny, medzi štvrťou Marais a katedrálou Notre-Dame vás zaujmú zeleno-krémové farby fasády kaviarne-reštaurácie Louis Philippe, kaviarne, ktorá je súčasťou Paríža už od roku 1851. Typ parížskej kaviarne, ako ich poznáme z francúzskych filmov.

Často se ma mnohí priatelia pri plánování ich cesty do Paríža pýtajú, ktorý dobrý (a väčšinou aj lacný) hotel môžem v Paríži doporučiť. Ťažká otázka, pretože každý máme iné preferencie, iné záujmy, iné ciele a životný rytmus. Čo niekomu nevadí alebo dokonca vyhovuje, to druhému môže znepríjemniť celý pobyt. Každopádne mesto ponúka pestrý výber ubytovacích kapacít, od veľmi skromných prístreškov až po luxus hotela Ritz.

Pohľadnice z Paríža s fotografiami malého utekajúceho chlapca s bagetou pod pazuchou, či preslávený bozk milencov pred budovou radnice Hôtel de Ville poznajú mnohí. Ak tieto foto zábery poznáte, parížskeho fotografa Roberta Doisneau predstavovať netreba.

V jedálnych lístkoch mnohých parížskych kaviarní a reštaurácií si medzi dezertami všimnete „café gourmand“ alebo „thé gourmand“. Predstavíte si možno veľkú šálku spenenej kávy so šľahačkou alebo veľký čajník čaju Earl Grey.

Akonáhle prejdete aspoň niekoľkými bulvármi v Paríži, určite vás zaujmú impozantné fasády bledých pieskovcových budov haussmansského štýlu. Na prvý pohľad dávajú dojem, že sú si podobné ako vajce vajcu, avšak Paríž je harmonický celok tvorený z rôznorodých detailov.

Kaviareň, kde pracovala Amélie Poulain „Café des 2 moulins“, na jednej zo stúpajúcich uličiek pod Montmartrom, na ulici Lepic pôsobí na parížske pomery až príliš priestranne. Akoby svojou rozľahlosťou strácala na intímnosti tak typickej pre parížske kaviarne.

Keď budete v blízkosti Notre-Damu, neurobte tú istú chybu ako ja, že mi trvalo niekoľko rokov života v Paríži, aby som objavila najromantickejšie parížske námestie. A pritom stačí tak málo. Smerom od Notre-Damu pokračujte po brehu Seiny po cíp ostrova l’Ile de la Cité, kde za fasádami budov pri Seine sa skrýva jedno z najkrajších, najšarmantnejších, najdiskrétnejších námestí.

Kaviareň-reštaurácia „Les Deux Magots“ je z viacerých dôvodov zaujímavou zastávkou pri potulkách po Paríži. Prvým dôvodom jej atraktívnosti je, že sa nachádza priamo na námestí pred starým kostolom Saint-Germain. Druhým dôvodom je, že je to jedna z najstarších parížskych kaviarní, s bohatou literárnou históriou.

Legendárny parížsky Montmartre, je spolu so štvrťou Belleville, jedným z mála miest v centre Paríža, kde sa nám premieta do atmosféry ulíc aj terénny profil. Kopcovitosť dáva obvodu celkom iný charakter a je veľkým bonusom tejto štvrti. Štruktúra ulíc a domov tu vznikala tradičným pozvoľným historickým vývojom

Jedným z fenoménov, ktoré ma už roky na Paríži fascinujú a ktoré pri prechádzkach po Paríži podvedome vyhľadávam sú takzvané „trompe-l‘oeil“ – v priamom preklade „klamy oka“, čo v realite parížskych ulíc a fasád znamená maľované nákresy na múroch domov, najčastejšie falošné okná na múroch budov bez okien.

Prajete si „Mademoiselle?“, „s dovolením, Mademoiselle“, „Mademoiselle, čosi Vám vypadlo z tašky...“ Žeby tomuto šarmantnému osloveniu aj vo Francúzsku už odzvonilo? Zo slečien sa stanú panie, bez rozdielu na vek, bez rozdielu na to, či sú vydaté alebo slobodné. V administratívnych formulároch sa ruší zmienka „slečna“ a takisto sa ruší rubrika „meno za slobodna“.

Pri návšteve rôznych miest radi vyhľadávame možnosti pohľadu z vtáčej perspektívy, štveráme sa na rôzne veže, zvonice, miesta na vyvýšených kopcoch. Ženie nás túžba mať nad vecami nadhľad, mať pocit, že celému mestu dominujeme, že ho máme doslova pod nohami, že všetko ostatné okrem nás je odrazu drobné, zanedbateľné.