Choď na obsah Choď na menu
 


Zasnežený Paríž

22. 1. 2013

1.jpgRomantika, ticho, nadšení fotografi, trápiaci sa cyklisti, opatrne posúvajúce sa autá, vyzimené zástupy napoly zobudených ľudí na nástupištiach metra, premočené topánky, hladné vrabce a holuby, deti v kožušinových čiapkach. Pre Paríž je sneh sviatkom.

Parížania žijú v anonymite veľkomesta, navzájom sa ignorujú, každý si svoje súkromie prísne stráži a riadi sa pravidlom „ži a nechaj žiť“. Existujú však chvíle, keď v zložitej pavučine nevyspytateľných situácií, v súdržnosti daného momentu vzniká pôda pre por2.jpgozumenie, spiklenecký úsmev. Úsmev, ktorý je pre Paríž tak typický, za ktorým je nevypovedané to, že vieme, čo si myslíme, že si myslíme to isté, ako osoba, ktorá sa práve na nás usmiala a my presne v tej istej chvíli sme jej úsmev opätovali. Či ona ho opätovala nám?

Úsmev na protibežca v rannom parku pokrytom čerstvým snehom. „Bonjour“, za ktorým je spoločná radosť z beloby, zo škrípania snehu pod teniskami, z pohľadu na konáre stromov okrášlené bielou nádielkou. Protibežec nahlas vypovie to, čo si obaja myslíme „treba to vychutnať, sneh tu dlho nevydrží. Je to tak vzácne a krásne.“ Vzájomný3.jpg pokrivený úsmev na pána, keď sa pred nami zavrú dvere beznádejne plného metra a my pokračujeme v trpezlivom čakaní v čľapkanici na nástupišti metra. Nervózna zamestnankyňa RATP pobehuje, pomáha ľuďom sa vopchať do metra a piskľavo pokrikuje nech sa všetci vzdialia od vlaku. My „ostatní“ sa na seba usmievame, pretože všetci si myslíme to isté.

Champs de Mars pri Eiffelovke sú vyprázdnené, chlad odháňa i turistov. O to pôsobivejšia je beloba kontrastujúca so železnou 4.jpgdámou. Stánok s palacinkami a kávou, môj vďačný obedný cieľ, zákazníkov v zasneženom dni nemá. Nie je dostatočne blízko Eiffelovky a tak turisti nevedia, že práve tu majiteľ Talian dáva viac ducha a atmosféry do palaciniek a kapučína so šľahačkou. Podáva mi horúcu šálku kávy s hojne naloženou šľahačkou, poprášenou čokoládou, so šibalským úsmevom hovorí, že či sa nehnevám, že šľahačky mi dal viac, aby vykompenzovala zimu. Nehnevám sa.

Exotiku treba urobiť ešte výnimočnejšou. Ľudia vychádzajú do parížskych ulíc na bežkách, na Champs de Mars dve mladé dievčatá zobuli lyže a v lyžiarskych topánkach sedia na lavičke a fajčia.

V Paríži žije každý sám pre seba, sú však situácie, keď sú Parížania ako zohratý celok. Sneh zbližuje, ako štrajky v hromadnej doprave, či deti na ihrisku.

Maria Dopjerova-Danthine, Paristep

5.jpg